Biblické tábory

Tábory chystáme pod hlavičkou neziskovej organizácie Carmel centrum n.o. na chate Borda na Dargove.

Tábory sú biblické, čo znamená, že program a námety hier sa inšpirujú príbehmi z Biblie. Letné tábory nadväzujú na celoročný program pre deti - Clubook. Tento rok je našou postavou starozákonný „JÓZUE“. Na našich táboroch každoročne vítame účastníkov z rôznych cirkví. Pre viac podrobností o tábore si prečítajte informačný list (nižšie pod registráciou)

Aj tento rok chystáme dva turnusy
12+ turnus - 28. júl - 3. august 2019 - pre vek 12 - 17 rokov. REGISTRÁCIA UKONČENÁ!!
Detský turnus - 4.august až 9. august 2019 - pre vek od 7 do 11 rokov. REGISTRÁCIA UKONČENÁ!!

Na stiahnutie:

• Informačný list
• Potvrdenie o bezinfekčnosti

Otvorená ruka

Projektom otvorená ruka chceme podporiť rodiny a deti v našom okolí, ktorí sa dôsledkom rôznych okolností ocitli v ťažkej životnej situácií. Sme presvedčení, že ich príbeh sa nás týka a jeho pokračovanie závisí aj od našich rozhodnutí. Týmto rodinám a deťom poskytujeme dva typy pomoci:

• vďaka rôznym darcom vieme zabezpečiť pravidelný príspevok k nízkemu príjmu rodín, ktoré sú súčasťou kresťanských komunít vo svojom meste a sme si pri nich istí, že tento príspevok bude využitý zmysluplne,
• našou zásadou je, že všetky peniaze od darcov musia skončiť na stole týchto rodín. Administratívu projektu pokrývame z iných zdrojov,
• pomôžu nám aj jednorázové príspevky, ktoré pomôžu vykryť horšie časy a ponúknuť deťom a rodinám nečakané možnosti (napr. zaplatiť letný tábor pre všetky podporované deti).

• je určená pre širší záber rodín, ktorú realizujeme zatiaľ hlavne vo forme búrz šatstva a rozdávania balíčkov (šatstvo, školské potreby).

Ak chcete aj vy otvoriť svoju ruku rodinám v núdzi, môžete nás podporiť

• Finančne pravidelne – malými pravidelnými príspevkami, zaregistrovať sa môžete tu,
• Materiálne - oblečenie, školské potreby, zmysluplné hračky, knihy atď. Ak máte niečo také na rozdávanie, napíšte nám na kontakt@carmel.sk
• Šírením nášho projektu,
• Modlitbou.

Koncerty

Výstava

V kaviarni Carmel Café sa dlhodobo snažíme vytvárať priestor pre hudobné skupiny, začínajúcich autorov a umelcov. Po prvýkrát otvárame výstavu obrazov a sme radi, že môžeme v našich priestoroch sprístupniť obrazy Michaely Vasiľovej, ktorá je blízka Carmel Centru a hlavne samotnej kaviarni. Môžete ju stretnúť pravidelne v kaviarni, kde obsluhuje a pomáha dotvárať príjemnú atmosféru.

Hoci Michaela neštudovala výtvarný odbor, jej maľby a najmä kresby zaujmú myšlienkou a prepracovanosťou. Miškine obrazy sú zaujímavou výpoveďou o jej vnímaní farieb, sveta okolo nej a aj o nej samej. K umeniu sa Michaela dostala samovoľne, ako priznáva „v detstve to bol doma skôr boj o prežitie, lebo mamka nás vychovávala sama – mám päť mladších súrodencov. Nebol čas riešiť také vznešené veci ako umenie, keď nebolo na chleba. Dodnes si pamätám to sklamanie, keď som celá natešená ešte na základke doniesla domov kresbičku, ktorá vzdialene pripomínala môj veľký umelecký vzor a mamka na to pozrela a povedala bez záujmu 'také kostry?' Takže som samorast, ktorý dlho ani nevedel, že rastie.“ Miška kreslí a maľuje od detstva, no ku kvalitatívnemu posunu došlo až počas strednej, keď prešla od „disneyovských postavičiek“ k abstraktným obrazom.

Pri maľovaní sa najviac inšpiruje tvorbou Jonasa Gerarda a samotnou farbou, s ktorou práve pracuje. „Fascinuje ma ako sa zlieva a steká, ukladá sa na plátno a spolu ladí a tancuje a ja ju v tom môžem usmerňovať, transformovať jej odtiene a miešať ju. Fascinuje ma hľadanie tých nekonečných kombinácií, občas k tomu hľadaniu treba aj vhodné emocionálne rozpoloženie, nakopnutie múzou a dobrá hudba, taký Nohavica. Občas stačia aj také banality ako jar, búrka, alebo ohník v piecke, čo sa konečne rozhorel.“ Jej maľby často hýria farbami, no v mnohých sa od prílišnej chromatickosti vracia k jednoduchosti línií a farieb.

Pri kresbách ju ovplyvnil Daniel Pastirčák. Snaží sa čo najmenej deformovať výsledný obraz svojou predstavou a necháva priestor spontánnemu kresleniu. Z jej tvorby sú to najmä kresby, pri ktorých môžete zastať a vnímať skryté myšlienky – v spleti tvárí, prstov, klaunov a stratených topánok. Michaela sa vyhýba reálnym obrazom, no realitu svojej mysle nepotláča. Svet stvorený zo splete farieb, ľudí a tvarov zachytáva veľmi autenticky – tak ako mu rozumie, ako ho cíti, vidí, počuje. Jej tvorba nie je profesionálna, ani bezchybná, no o to viac zaujímavá a jedinečná.

Príďte spoznať Miškine obrazy – výstavu „A bola farba...“ otvárame 29. 11. 2015 o 17.00 koncertom mladých z Cirkvi bratskej v Michalovciach. Výstava potrvá do 31. 1. 2016 a niektoré z obrazov je možné si aj kúpiť.

Tešíme sa na Vás v kaviarni Carmel Café.

Rozhovor s autorkou

Koľko máš súrodencov?
Mám štyroch mladších súrodencov.
Viedli vás rodičia po umeleckej ceste alebo si samorast?
V detstve to doma bol skôr boj o prežitie, lebo mamka nás vychovávala sama. Nebolo kedy riešiť také vznešené veci ako umenie, keď nebolo na chleba :) Dodnes si pamätám to sklamanie, keď som celá natešená ešte na základnej doniesla domov kresbičku, ktorá vzdialene pripomínala môj veľký umelecký vzor a mamka sa na to pozrela a povedala bez záujmu niečo ako "také kostry?" Takže som samorast, ktorý dlho ani nevedel, že rastie.
Aj ostatní súrodenci sú umelecky nastavení?
Súrodenci vôbec. Sestry vyštudovali jedna sociálnu prácu, druhá aplikovanú matematiku a bezpečnostné plánovanie, alebo niečo také a bratia - jeden skončil ešte len gymnázium tento rok a druhý učiteľstvo v odbore matematika a náboženstvo. Takže som sa občas doma cítila ako mimozemšťan :) Mamka tiež skôr inklinovala k matematike.
Čo si študovala?
Strednú mám sociálnu prácu a vysokú som, s hanbou priznávam, nedokončila. Študovala som evanjelikálnu teológiu.
Inšpirovalo ťa nejakým spôsobom pri tvorbe aj štúdium?
Neviem, či to samotné štúdium. Skôr len to bytie v škole. Keď som tam už musela byť a sedieť v lavici a mala som pero v ruke, nedalo sa nekresliť :)
Máš aj nejaké teoretické vedomosti z oblasti umenia?
Čítala som dejiny umenia, aj nejaké životopisy slávnych umelcov, knihy typu "ako na to", ale len tak zo záujmu, z lásky k čítaniu a knihám. Systematicky som neštudovala, ak nepočítam dva roky estetiky na strednej.
Chcela by si sa kresbe/maľbe venovať aj profesionálne alebo to vnímaš skôr len ako koníček?
Uvedomujem si, že na profesionálne venovanie sa umeniu nemám dosť "remeselnej zručnosti" ani vzdelania. Už som prešvihla ten správny čas. Keď som bola mladá, bola som hlúpa a dosť lenivá :) a teraz, keď s rokmi prichádza pomaly rozum, už je neskoro. Ale v kútiku duše občas naivne snívam, že je všetko inak...
Od akého veku maľuješ a kreslíš?
Už na základnej škole som obkresľovala prvé disneyovské postavičky tak, že sa aj podobali. V deviatom ročníku som začala skúšať kresliť aj nejaké vlastné abstraktné bytosti a iné veci, na strednej som chodila do školy už len kresliť :)
Čomu sa venuješ viac - maľbe alebo kresbe?
Podľa toho, aké mám obdobie a koľko peňazí na plátna :) Ale kresleniu sa venujem oveľa dlhšie, lebo je to priestorovo a materiálne nenáročné.
Čím sa inšpiruješ pri maľbách?
Veľmi ma pri abstraktnom maľovaní ovplyvnil jeden žijúci umelec, ktorého som si našla na youtube, Jonas Gerard. To bol asi taký počiatočný impulz. Inšpiruje ma hlavne samotná farba. Fascinuje ma, ako sa zlieva a steká a ukladá sa na plátno, ako spolu ladí a tancuje a ja ju v tom môžem usmerňovať a transformovať jej odtiene a miešať ju. Keby som mala nekonečne veľa farby a plátna, tak by sa stále uložila inak. Fascinuje ma hľadanie tých nekonečných kombinácií. Občas k tomu hľadaniu treba aj vhodné emocionálne rozpoloženie, nakopnutie múzou a dobrá hudba (napríklad taký Nohavica :)) a občas k inšpirácii stačia aj také banality ako jar alebo búrka, alebo ohník v piecke, čo sa konečne rozhorel,...
Maľuješ aj realistické obrazy či skôr abstraktné veci?
Maľujem len abstraktné. Realita ma nefascinuje tak ako farba. Myslím si, že v histórii sa tej reality namaľovalo už dosť a na zvečnenie súčasných okamihov už máme foťáky a fotoshopy a iné vymoženosti, ktorým nerozumiem :) Ale týmto tvrdením asi len zakrývam vlastnú nedostatočnú zručnosť a skúsenosť v realistickej maľbe.
Dominuje nejaká farba v tvojich maľbách?
Mám rada prírodné a jesenné farby, ale asi nedominujú. Najviac túb, fľaštičiek a plechoviek vyhadzujem od bielej. A ešte od žltej. Ale tiež neviem, či dominujú. Stále dominuje tá, ktorej mám akurát najviac.
Máš pri kreslení nejaký obľúbený motív?
Väčšinou kreslím nereálne bytosti. Začnem okom, dokreslím tvár a iné tvary, dokiaľ sa to netvári tak, že už je to vytvarované. Končím, keď si myslím, že ďalšia čiarka by to už pokazila. V kostole končím, keď končí kázeň :) A kreslím perom alebo čiernou tenkou fixou, občas farbičkami.
Čím sa inšpiruješ pri kreslení?
Pri kreslení ma najviac inšpiroval Daniel Pastirčák. Keď som raz uvidela jeho kresby prišlo zrazu precitnutie a povedala som si, načo kresliť realitu, keď zhmotňovať fantáziu je oveľa fascinujúcejšie a krajšie (aspoň pre mňa). Bolo to ešte na základnej. Len začnem a niečo z toho vznikne. Nesnažím sa výsledok deformovať vlastnou predstavou, ako by to malo vyzerať v dokončenom stave. Len kreslím. Nerozmýšľam, čo to bude. Fantázia asi patrí k nevyčerpateľným prírodným zdrojom :) A tak kreslím. Bodka. Aeštetribodky. A koniec :)